Mikroskop s atomovou silou

Názov mikroskopu vznikol kombináciou slov starovekého gréckeho o mieste "malý" a "hµadá", "sledovanie". Mikroskop umo¾òuje pozorovanie malých predmetov, èasto neviditeµných voµným okom. Jedlo je potom ¹iroko zavedené v medicíne, vede a priemysle aj v iných oblastiach. Iné typy mikroskopov boli vynájdené na povrchu histórie.

Dôle¾itým z nich bol optický tanier, ktorý slú¾il iba na denné svetlo na osvetlenie skúmaných objektov. Tieto nástroje nezískali veµkú popularitu, preto¾e mo¾né zväè¹enie nákupu bolo a¾ desa»násobné. V sedemnástom storoèí do¹lo k revolúcii v mikroskopickom výskume. Antonie van Leeuwenhoek prispel k zlep¹eniu mikroskopu a neskôr k zdokonaleniu výroby vo veµkom meradle. Ako hlavný mu¾ pod mikroskopom pozoroval iné typy buniek. Vïaka nemu na svete bol obrovský okamih biologického výskumu. Vedci dokázali pozorova» mikroorganizmy a zis»ova» úplne odli¹né veci o svete fauny a flóry. Vynález a popularizácia mikroskopu umo¾nili pokraèovanie medicíny. Bolo zistené mno¾stvo látok a vakcín. V osemnástom storoèí boli baktérie tuberkulózy pozorované pod mikroskopom, ktoré neskôr prispeli k objaveniu vakcíny proti tomuto ochoreniu. Mikroskop spôsobil, ¾e sa uèia nové veci: mikrobiológia a cytológia. Pod mikroskopom boli prvýkrát pozorované chromozómy a dokázali sa, ¾e sú nositeµmi génov. Ïal¹ia oblas» vedomostí zaèala rás» od toho dòa: genetika. Objav a názory génov v súèasnom svete nám dávajú hru s genetickými chorobami. Nechajme právny aspekt - vïaka genetike je mo¾né identifikova» zloèincov a navy¹e definova» otcovstvo. Mikroskop pomohol aj priemyslu: vïaka nemu sa vyrábajú nové kovové zliatiny, ktoré sú materiálom, ktorý sa privádza do sily zeme a my¹lienok. V dvadsiatom storoèí bol vynájdený elektrónový mikroskop. Pri ïal¹om zákazníkovi zariadenia sa pozorovalo najmen¹ie bunkové kon¹trukcie s pou¾itím elektrónov. Struène povedané, v dne¹nom mikroskopu mo¾no vidie» drobné èastice prírodného sveta. Vïaka tomuto vynálezu bol mo¾ný rast vo sfére vedy, priemyslu a medicíny.